Vedci v USA objavili v placente typ kmeňových buniek, ktoré sa po infarkte dokážu diferencovať na zdravé srdcové bunky. Výsledky ich štúdie boli zverejnené v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences.
Predchádzajúce štúdie vedcov z Icahn School of Medicine at Mount Sinai preukázali, že bunky z placenty dokážu regenerovať srdcové poranenia pri samiciach myší. Vedci zistili, že bunky z placenty sa presunuli do srdca matky a zmenili sa na kardiomyocyty (bunky srdcového svalu), aby pomohli pri procese regenerácie srdca.
Cieľom ďalšej štúdie bolo zistiť, ktorý typ buniek je zodpovedný za regeneráciu srdcových buniek. Výskumníci začali študovať účinky buniek Cdx2, pretože sú najrozšírenejšie zo zmesi kmeňových buniek z placenty.
Kvôli testovaniu regeneratívnych vlastností buniek Cdx2 vedci vyvolali infarkt srdca pri samcoch myší, rozdelených do troch skupín. Jedna skupina dostala terapiu bunkami Cdx2, druhá skupina dostala iný typ buniek z placenty a tretia skupina dostala fyziologický roztok. Následne vedci použili MRI skener na analýzu poškodenia srdca spôsobeného infarktom vo všetkých troch skupinách a po troch mesiacoch liečby vykonali ďalšie skenovanie, aby zistili, či došlo k regenerácii srdca. Výsledky ukázali, že regenerácia nastala iba pri myšiach, ktoré dostali terapiu bunkami Cdx2.
Podrobnejšia analýza skenov potvrdila, že po troch mesiacoch sa tieto bunky presunuli k poškodenému srdcu, čím spustili tvorbu nových krvných ciev a kardiomyocytov. Ich štúdium tiež identifikovalo, že bunky Cdx2 sú podobné embryonálnym kmeňovým bunkám, pretože obsahujú všetky proteíny potrebné na tvorbu akéhokoľvek orgánu v tele. Okrem toho majú aj ďalšie proteíny, vďaka ktorým sa dokážu priamo presunúť na miesto poranenia, obchádzajúc imunitnú reakciu hostiteľa.
„Pôsobia ako supervýkonná populácia kmeňových buniek, pretože sa dokážu zameriavať na miesto poranenia, priamo sa tam prepraviť periférnym obehom a zároveň sa vyhnúť odmietnutiu imunitným systémom hostiteľa,“ vysvetlila Hina Chaudhry, riaditeľka oddelenia kardiovaskulárnej regeneratívnej medicíny v Mount Sinai.
„Tieto vlastnosti sú kľúčové pri vývoji stratégie liečby ľudskými kmeňovými bunkami, na ktorej už pracujeme, pretože to môže byť sľubná terapia aj pre ľudí. Dúfame, že dokážeme navrhnúť účinnejšiu liečbu srdca ľudskými kmeňovými bunkami, než sme dokázali doteraz,“ uzavrela Hina.
Zdroj:
