Tisícky detí utrpia každoročne poškodenie mozgu s trvalými následkami. Dvaapolročný chlapček s iniciálami L. B. bol v poriadku až do osudného dňa, keď sa mu na niekoľko minút zastavilo srdce. Následkom nedostatku kyslíka došlo k hypoxicko-ischemickému poškodeniu mozgu s devastujúcou prognózou. Chlapec zostal úplne ochrnutý, oslepol, ohluchol, upadol do bdelej kómy. Jediný prejav života bol neprestajný nárek. Jeho šanca na prežitie dosahovala hranicu šesť percent. Liečba neexistovala.
„Zúfalí rodičia pátrali v odbornej literatúre po iných terapiách. Kontaktovali nás a spýtali sa na možnosti použitia synovej pupočníkovej krvi, ktorú dali uskladniť pri jeho narodení,“ hovorí profesor Arne Jensen z nemeckej Ruhr-Universität Bochum. Táto inštitúcia mala skúsenosti s aplikovaním pupočníkovej krvi po cielenenej zástave srdca a následnom poškodení mozgu – avšak u hlodavcov. Na týchto živočíchoch dokázala, že kmeňové bunky sú schopné kolonizovať postihnutú oblasť do dvadsiatich štyroch hodín, preto výzvu prijala. Po deviatich týždňoch v bdelej kóme, 27. januára 2009, dostal malý pacient infúziu svojich vlastných buniek.
O týždeň prestal kričať a o ďalšie tri bol schopný reagovať na výzvy – napríklad stlačiť gombík. Začal otáčať hlavou pomocou krčných svalov a povolila aj extrémna kŕčovistosť. Sedem týždňov po podaní pupočníkovej krvi sa znormalizoval aj záznam EEG. Bunky opravili zrakové aj sluchové centrum, chlapec znovu videl a počul. Pri hre sa dokonca rodičom odmenil prvými úsmevmi. Dokázal sedieť a opäť nadobudol základný slovník, ktorý obsahoval približne dvesto slov. Rok po liečbe sa už pohyboval na vlastných nohách a trénoval chôdzu po schodoch, hovoril vo vetách.
Povzbudení pozoruhodným uzdravením odliečili odborníci z Ruhr-Universität Bochum už ďalšie dve deti s poškodeným mozgom ich vlastnou pupočníkovou krvou a v súčasnosti pripravujú klinickú, dvojito zaslepenú štúdiu.
