Perinatálne bunky sú bunky, ktoré sa dajú získať pri narodení dieťaťa. Sú obsiahnuté v placente, pupočnej šnúre a v pupočníkovej krvi. Keďže sa odoberajú na začiatku života človeka, sú veľmi mladé a po zamrazení nestarnú. Narozdiel od buniek získaných počas života človeka, napr. z kostnej drene a tuku, nie sú ovplyvnené získanými ochoreniami, životným štýlom či prostredím. Čo je ešte dôležité, majú dlhé teloméry. Pozrime sa, čo to vlastne znamená.
Teloméry sú koncové časti chromozómov a ich prvotnou funkciou je chrániť gény pred poškodením. Bunky sa rozmnožujú delením a pri každom delení sa ich teloméry skracujú. Čím sú teloméry dlhšie, tým dlhšie sa môžu bunky deliť.
Počas života sa teda teloméry skracujú. Ich dĺžka sa v súčasnosti považuje za signalizátor biologického starnutia. Zakaždým, keď sa bunka delí, teloméry sa skrátia, až sa stanú príliš krátke na to, aby sa mohla ďalej deliť. Ak sú teloméry veľmi skrátené, dochádza k zastaveniu bunkového delenia, starnutiu buniek až bunkovej smrti. A takto starne aj naše telo. Bunky odumierajú bez toho, aby ich nahradili nové. Starnutie sa prejavuje väčšou náchylnosťou na ochorenia, ide hlavne o srdcové ochorenia, rakovinu alebo cukrovku.
Ak teda pacientovi, ktorý potrebuje na liečbu kmeňové bunky, lekári podajú bunky pupočníkovej krvi, tkaniva pupočníka či placenty, dostane mladé bunky s dlhšími telomérami a väčším potenciálom delenia (rozmnožovania) v porovnaní so “staršími” kmeňovými bunkami získanými neskôr počas života.
Významne dlhšie teloméry krvných buniek pacientov boli po transplantáciách pozorované u príjemcov kmeňových buniek pupočníkovej krvi v porovnaní s príjemcami kmeňových buniek z kostnej drene či periférnej krvi od darcov, čo znamená veľkú výhodu používania buniek pupočníkovej krvi.[1]
