Všetky súčasné výskumy dokazujú, že ešte stále existuje priestor na zlepšenie liečby niektorých chorôb. Výskumný tím z Univerzity v Adelaide predstavil nový sľubný spôsob liečby Hurlerovho syndrómu. Hurlerov syndróm je genetické ochorenie, ktoré postihuje psychické aj fyzické schopnosti človeka a vo väčšine prípadov zapríčiňuje smrť pacienta v ranom pubertálnom veku. Príčina vzniku tohto ochorenia je poškodenie enzýmu zodpovedného za štiepenie zložitých cukrov v bunkách.

(viac…)

Významný vedecký objav z Univerzity v Granade umožní okamžité použitie umelej kože pre väčšinu pacientov s popáleninami. Je to možnosť uskladniť umelú kožu v tkanivových bankách, kde bude v prípade potreby okamžite k dispozícii. (viac…)

Regeneratívna medicína sa zameriava na možnosti nahradenia alebo regenerácie poškodeného tkaniva a orgánov využitím kmeňových buniek. Intenzívny výskum a množstvo klinických štúdií  vo svete neustále prinášajú nové zistenia, ktoré dávajú nádej pacientom s rôznymi diagnózami. Ďalší významný objav sa podaril vedcom v Španielsku, ktorí vytvorili pomocou kmeňových buniek z pupočníka umelú kožu. Prinášajú tak novú nádej pacientom s popáleninami
(viac…)

V posledných rokoch sa zvyšuje záujem o klinické aplikácie pupočníkovej krvi pri neurologických poruchách. Súčasné klinické štúdie sa zaoberajú detskou mozgovou obrnou, traumatickými poraneniami mozgu, novorodeneckou hypoxicko-ischemickou encefalopatiou, oneskoreným vývojom a ďalšími vývojovými poruchami, napríklad autizmom. (viac…)

V poslednom čase sa ľudská placenta ukázala ako vzácny zdroj kmeňových buniek mezenchymálneho a hematopoetického pôvodu pri viacerých terapeutických aplikáciách. Na rozdiel od kmeňových buniek však placenta obsahuje aj rôzne zrelé krvné bunky. Niektoré z nich môžu zohrať významnú rolu pri liečbe nádorových ochorení. (viac…)

Najnovší výskum vedcov z Bristolskej univerzity poukazuje na možnosť použitia kmeňových buniek z pupočníkovej krvi na liečbu obetí infarktu. „Náš výskum naznačuje, že v budúcnosti by tieto kmeňové bunky mohli zohrať významnú rolu pri liečbe pacientov po infarkte,“ uviedol vedúci štúdie Raimondo Ascione.

(viac…)

Pojem „mezenchymálne kmeňové bunky“ prvýkrát spomenul Dr. Caplan, profesor biológie a riaditeľ  Skeletal Research Center v Case Western, koncom 80-tych rokov ako reakciu na vtedajšiu dogmu, že „dospelé zvieratá majú iba krvotvorné kmeňové bunky a nemajú žiadne iné kmeňové bunky vo svojich orgánoch“. Záujem výskumníkov o túto tému sa postupne zvyšoval. (viac…)