Využitie pupočníkovej krvi

Prvý raz bola vlastná pupočníková krv na Slovensku použitá na liečbu v Detskej fakultnej nemocnici v Bratislave v roku 2004 u štvormesačného chlapca so zhubným nádorom mozgu (meduloblastóm). Pacientovi boli odobraté aj vlastné krvotvorné bunky po stimulácii kostnej drene, tie mu boli podané po chemoterapeutickom cykle. Po ďalších cykloch mu bola podaná vlastná pupočníková krv rozdelená do troch dávok. Liečba sa podarila, pacient bol vyliečený. Bol približne 700. klientom našej banky pupočníkovej krvi.

Vlastná alebo súrodenecká pupočníková krv bola pre slovenských pacientov použitá 39-krát. Väčšinou na regeneratívnu liečbu, ktorá sa objavila až okolo roku 2013, keď boli dokončené prvé klinické štúdie u pacientov s detskou mozgovou obrnou a autizmom. Tabuľku s prehľadom nájdete tu.  

Využitie vlastnej a súrodeneckej pupočníkovej krvi je dnes potrebné rozdeliť do dvoch oblastí:

1. intravenózne podanie pupočníkovej krvi v rámci regeneratívnej medicíny,
2. transplantácia krvotvorných buniek onkologickým pacientom.

1. Intravenózne podanie pupočníkovej krvi v rámci regeneratívnej medicíny

V posledných troch rokoch je vo svete zaznamenaný obrovský nárast použitia pupočníkovej krvi v regeneratívnej medicíne. Je veľmi ťažké odhadnúť, koľko podaní pupočníkovej krvi sa dnes realizuje. Pupočníkovú krv podávajú desiatky kliník vo svete, dokonca aj na Slovensku. Je to dôsledok toho, že asi pred desiatimi rokmi boli ukončené prvé klinické štúdie, ktoré potvrdili účinok pupočníkovej krvi pri určitých diagnózach. Po nich nasledovali ďalšie. Ide hlavne o dve diagnózy – detská mozgová obrna a autizmus. Autizmom trpí 1 z 36 detí. Detskú mozgovú obrnu má 1 dieťa z 300. 

Ischemické poškodenie mozgu u detí (detská mozgová obrna)
Účinok vlastnej pupočníkovej krvi u detí s ischemickým poškodením mozgu bol overený dvojito zaslepenou klinickou štúdiou vykonanou prof. Kurtzbergovou z DUKE University v USA v roku 2013. Výsledky štúdie boli publikované v roku 2015. Nasledovali ďalšie vedecké publikácie v rámci iných klinických štúdií, ktoré tento výsledok potvrdili. Výsledky prvej štúdie naznačili, že čím je poškodenie dieťaťa menšie, tým lepší výsledok liečby možno očakávať.

Celkovo možno považovať účinok pupočníkovej krvi pri ischemickom poškodení mozgu za dokázaný. U časti pacientov je efekt výrazný, u časti pacientov sa, bohužiaľ, účinok liečby neprejaví.

Autizmus
Účinok vlastnej pupočníkovej krvi u pacientov s autizmom potvrdili dve klinické štúdie. Prebieha množstvo ďalších klinických štúdií, pretože je potrebné tieto účinky potvrdiť (alebo vyvrátiť).

Je na rozhodnutí lekára a pacienta, či bude pupočníková krv použitá na liečbu alebo nie. Na jednej strane sú dôkazy, že pupočníková krv môže pacientovi pomôcť a je bezpečná, na druhej strane sa lekár nemôže zaštítiť schválením liečby autoritou, pretože použitie pupočníkovej krvi a iných tkanív nepodlieha schvaľovaniu žiadnych autorít, pokiaľ nedochádza k významnej manipulácii s bunkami, alebo nie sú použité nezvyčajným spôsobom. Poisťovne môžu dlhodobo odkladať preplácanie takejto liečby. Pacient si ju musí zaplatiť sám.

Platí to všeobecne aj pri schvaľovaných liekoch: ak lekár môže predpokladať, že by určitá liečba mohla pacientovi pomôcť, napríklad na základe prebiehajúcich klinických štúdií, a riziká vykonania tejto liečby už boli preskúmané, môže pacientovi túto liečbu poskytnúť. V angličtine sa to nazýva compassionate treatment. Pacient si ju však musí zaplatiť.

Naopak, ak sa pacient zúčastňuje klinickej štúdie v EÚ alebo USA, nesmie za liečbu platiť.

2. Transplantácia krvotvorných buniek onkologickým pacientom

O význame vlastnej a súrodeneckej pupočníkovej krvi hovoria jasné, nespochybniteľné teoretické fakty. Otázkou je len, či sa v budúcnosti prejavia aj v praxi:

1. Transplantácie vlastných a darcovských krvotvorných buniek sú v USA a EÚ oveľa častejšie, ako sa zdá, a stúpajú už 70 rokov. Pravdepodobnosť, že človek podstúpi transplantáciu krvotvorných buniek, je 1 : 200. Po rokoch stagnácie v posledných rokoch stúpol počet transplantácií aj na Slovensku.
2. Vlastná pupočníková krv odobratá v čase zdravia je vhodnejšia na transplantáciu ako vlastná kostná dreň odobratá až v čase choroby.*
3. Súrodenecká pupočníková krv má dostať prednosť pred súrodeneckou kostnou dreňou. Pupočníková krv spôsobuje oveľa menšiu reakciu štepu proti hostiteľovi ako kostná dreň.
4. Pupočníková krv len veľmi slabo reaguje proti HLA antigénom matky, a preto v prípade, že nie je iný vhodný darca, môže byť použitá na transplantáciu pre matku.
5. Ak sa nepoužije vlastná alebo súrodenecká pupočníková krv samostatne, mala by sa pupočníková krv podať spoločne s kostnou dreňou. Väčší počet transplantovaných buniek nespochybniteľne zvyšuje pravdepodobnosť úspechu transplantácie.
6. Po každej onkologickej liečbe poškodzujúcej kostnú dreň, čo je vo väčšine prípadov, by mala byť použitá vlastná pupočníková krv. Vlastné krvotvorné bunky umožňujú rýchlejšiu a lepšiu regeneráciu krvotvorných buniek kostnej drene, ktorá je na liečbu zvyčajne najcitlivejšia.

*Krvotvorné bunky zdravého jednovaječného dvojčaťa sú vhodnejšie na transplantáciu ako vlastné krvotvorné bunky z kostnej drene chorého dvojčaťa. Vlastná pupočníková krv, ak bola odobratá v čase zdravia, je takým istým zdrojom krvotvorných buniek ako jednovaječné dvojča, ktoré dieťa nemá.

Prehľad podaní vlastnej a súrodeneckej pupočníkovej krvi slovenským pacientom