PD Dr. med. Nils H. Thoennissen, špecialista na hematológiu a onkológiu
Pupočníková krv sa používa v onkológii a hematológii už niekoľko desiatok rokov. Pri ktorých ochoreniach?
Pupočníková krv je schválená agentúrou FDA a rovnako aj agentúrou EMA na európskej úrovni. Ide o viac ako 80 ochorení, na ktoré je pupočníková krv schválená. Najčastejšie ide o použitie krvotvorných kmeňových buniek priamo z pupočníkovej krvi. Sú to napríklad špecifické druhy leukémie, poruchy kostnej drene (ktoré môžu byť aj dedičné), Fanconiho anémia alebo iné dedičné ochorenia. Táto liečba je teda schválená.
Aký potenciál vidíte vo využití pupočníkovej krvi do budúcnosti?
Do budúcnosti vidím veľký potenciál pupočníkovej krvi najmä v oblasti regeneratívnej medicíny. Dosiaľ je schválená na vyššie spomenuté ochorenia, akými sú napríklad leukémie a anémie.
Do budúcnosti sa nám však otvárajú obrovské možnosti s veľkou perspektívou vo výskume a v klinickom využití na regeneratívne účely. V tomto prípade hovoríme o neurodegeneratívnych ochoreniach a iných formách chronických degeneratívnych ochorení.
Je možné použiť autológnu (vlastnú) pupočníkovú krv nielen v detstve, ale aj v dospelosti?
Výhodou kryoprezervačnej techniky je práve to, že pre pacientov a darcov môžeme zamraziť pupočníkovú krv nielen na niekoľko rokov, ale aj na desiatky rokov a ešte dlhšie.
Perinatálne tkanivá sa skladajú z pupočníkovej krvi, tkaniva pupočníka a tkaniva placenty. Ako sa bunky placenty líšia od buniek, ktoré môžeme získať z pupočníkovej krvi, a aké sú ich terapeutické výhody?
Mnoho výskumníkov a aj lekárov hovorí, že placenta je našou zlatou baňou alebo teda zlatou baňou na regeneratívne účely. V porovnaní s pupočníkovou krvou je placenta omnoho viac obohatená o špecifické formy kmeňových buniek, ktoré majú silnú proliferačnú a regeneratívnu schopnosť.
Pri ktorých ochoreniach prebiehajú klinické štúdie využívajúce bunky placenty?
Za posledných 10 rokov sú stovky štúdií, ktoré sa zameriavajú na pozitívne účinky buniek placenty a ich regeneratívne účinky. Hlavným záujmom sú neurodegeneratívne ochorenia vrátane detskej mozgovej obrny, mozgovej mŕtvice či Alzheimerovej choroby. Ďalším dobrým príkladom sú napríklad metabolické ochorenia vrátane cukrovky, problémy s kĺbmi vrátane chronickej artritídy, rovnako aj chronické problémy s črevom, ako napríklad kolitída či Crohnova choroba, a tak isto aj pľúcna fibróza – chronické ochorenie pľúc.
Aká je Vaša osobná skúsenosť s liečbou kmeňovými bunkami?
Pre mňa ako lekára a z hľadiska mojej perspektívy je skvelé, že môžem pomôcť ľudom. Ľudom, ktorí sú obvykle stratení. Stratení v rehabilitačných programoch, pričom práve my im môžeme aktívne poskytnúť regeneráciu.
Je skvelé vidieť rodičov usmievať sa vďaka tomu, že ich deti sú omnoho viac spoločenské a interaktívne. Niektoré deti sú schopné chodiť do školy, čo pred liečbou nebolo možné.
Chodia na plávanie, hrajú sa znova so svojimi súrodencami, čo predtým pre neurodegeneratívne ochorenie nebolo možné.
Teší ma pohľad na dospelých, ktorí sú schopní vstať z vozíkov, vraciame kvalitu do ich života, vraciame perspektívu do ich života, sú schopní hýbať rukami, čo nebolo po mŕtvici možné, zbavujeme ich bolesti, chronických zápalov a podobne.
Je naozaj skvelé počúvať od všetkých našich pacientov výbornú spätnú väzbu a byť schopný im aktívne pomôcť.
Ako sa bunky placenty podávajú pri liečbe? Je niečo špecifické, čo je potrebné urobiť pred samotným podaním?
Samozrejme, pri placente je dôležité, aby boli bunky, ktoré sú oblasťou terapeutického záujmu, extrahované a následne kultivované in vitro, čo znamená, že sa to deje v laboratóriu. Je potrebné, aby boli expandované – namnožené. Po dosiahnutí určitého množstva sa zozbierajú a potom sú pripravené priamo na liečbu, buď lokálnu, alebo systémovú – podľa toho, čo je potrebné. Systémová liečba znamená napríklad vnútrožilovú aplikáciu. Lokálna liečba znamená napríklad priamu aplikáciu do kĺbov, členkov alebo dokonca do miechy.
Ako prebieha odber placenty?
V prvom rade je veľmi potrebná a dôležitá bezpečnosť dieťaťa aj matky. Následne sa zabezpečí odber placenty, takže nedochádza k žiadnemu narušeniu starostlivosti o matku alebo dieťa. Sú v bezpečí. Najskôr sa z pupočníka a tiež z placentárnych žíl odoberie pupočníková krv. Následne sa odoberie tkanivo pupočníka, ktoré je taktiež dôležité. Nakoniec je tu tá najdôležitejšia časť, naša zlatá baňa – odoberieme placentu. Placenta sa dezinfikuje a všetky tieto perinatálne tkanivá sú spolu odoslané do nášho certifikovaného laboratória. Po spracovaní sú zamrazené a dlhodobo skladované.
Existujú špecifické situácie, pri ktorých nie je možné placentu odobrať?
Zvyčajne a vo väčšine prípadov ju možno odobrať u každého. Vo výnimočných prípadoch, naozaj vo veľmi výnimočných prípadoch môže byť placenta nepoužiteľná, napríklad pri závažnej infekcii alebo manuálnej lýze placenty pri jej pôrode. Toto je ale naozaj veľmi výnimočné. Je tiež dôležité poznamenať, že placenta môže byť odobratá aj v prípade vaginálneho pôrodu, aj v prípade pôrodu cisárskym rezom. V oboch prípadoch je to možné.
V skratke, prečo by ste budúcim rodičom odporučili skladovanie placentárnych buniek?
Keďže placenta je takzvanou zlatou baňou regeneratívnej medicíny a zároveň ide o jedinečnú šancu, veľmi odporúčam uchovať si do budúcnosti placentu spolu s tkanivom pupočníka a pupočníkovou krvou, pretože je to niečo ako „zdravotná poistka“. Je to zdravotná poistka pre naše deti. A najkrajšie na tom je, že pupočníková krv a placenta zostávajú deťom po celý život.
Ako sú bunky placenty kryoprezervované a ako dlho môžu byť bezpečne uskladnené?
Prvým a zásadným krokom pri zamrazení placenty je jej dezinfekcia. V prvom rade je teda dezinfikovaná špecificky pripravenými antibiotikami. V ďalšom kroku je spracovaná na malé kúsky a nasleduje pridanie kryoprotektívnej látky, aby ju bolo možné uskladniť pri veľmi nízkych teplotách. Na konci tohto procesu sme po dôkladnom vyhodnotení kvality schopní skladovať placentu po celé desaťročia a dokonca aj storočia pri -150 °C v certifikovaných laboratóriách.
