Pupočníková krv sa už niekoľko desiatok rokov úspešne využíva najmä ako zdroj krvotvorných kmeňových buniek predovšetkým pri liečbe hematologických a onkologických ochorení. Vďaka svojmu placentárnemu pôvodu disponujú bunky pupočníkovej krvi jedinečnými biologickými vlastnosťami, ktoré majú preukázateľný potenciál v širokej škále terapeutických aplikácií mimo tradičného rozsahu1, vrátane liečby neurologických ochorení.
Cieľom infúzie pupočníkovej krvi pri liečbe neurologických ochorení je prostredníctvom jej imunomodulačných a regeneračných účinkov podporiť liečbu poškodeného nervového tkaniva.
Vedecký základ na využitie pupočníkovej krvi pri regenerácii nervového tkaniva
Pupočníková krv je bohatým zdrojom rôznych kmeňových a progenitorových buniek vrátane hematopoetických kmeňových buniek, mezenchymálnych kmeňových buniek a endoteliálnych progenitorov. Obsahuje však aj iné bunky ako supresorové bunky odvodené od monocytov alebo T-regulačné bunky. Všetky tieto bunky majú potenciálne neuroregeneratívne vlastnosti.
Bunky pupočníkovej krvi vylučujú imunomodulačné a neurotrofické faktory, ktoré môžu prispieť k regenerácii centrálnej nervovej sústavy.
Predpokladá sa, že bunky pupočníkovej krvi podporujú regeneráciu poškodeného nervového tkaniva najmä ich antiapoptotickými a protizápalovými účinkami, stimuláciou angiogenézy a produkciou rôznych trofických faktorov.2
Bunky pupočníkovej krvi priamo chránia neuróny, oligodendrocyty a astrocyty pred apoptózou.
Mechanizmus účinku pupočníkovej krvi pri regenerácii nervového tkaniva však stále nie je presne opísaný.3
Klinické údaje podporujúce terapiu neurologických ochorení pupočníkovou krvou
V súčasnosti je evidovaných viac ako 700 klinických štúdií, v ktorých sa skúma využitie pupočníkovej krvi v medicíne a z ktorých je takmer 300 dokončených.4
Pupočníková krv sa skúma ako liečebný prostriedok viacerých neurologických porúch, najmä detskej mozgovej obrny, hypoxicko-ischemickej encefalopatie či traumatického poškodenia mozgu a cievnej mozgovej príhody.
Hoci počiatočný výskum využíval hlavne autológnu pupočníkovú krv, aplikácie alogénnej pupočníkovej krvi od súrodenca alebo nepríbuzného darcu pribúdajú.5
Detská mozgová obrna je najčastejšou príčinou telesného postihnutia u detí a využitie pupočníkovej krvi pri jej liečbe je na základe početných vedeckých dôkazov predmetom ďalšieho intenzívneho výskumu. V súčasnosti je evidovaných viac ako 30 klinických štúdií využívajúcich pupočníkovú krv, ktorých predmetom je terapia detskej mozgovej obrny alebo poškodení mozgu novorodencov. Z nich je viac ako polovica dokončená.4
Závery metaanalýzy skúmajúcej všetky klinické štúdie, ktoré publikovali použitie kmeňových buniek z rôznych zdrojov ako terapiu detskej mozgovej obrny u detí, uvádzajú, že takáto liečba viedla v rámci krátkodobého (6-mesačného) sledovania k signifikantnému intervenčnému efektu. Najzaujímavejšie je, že zo všetkých zdrojov kmeňových buniek bol najväčší účinok pozorovaný v prípade pupočníkovej krvi.6
V klinickom skúšaní bola potvrdená bezpečnosť intravenózneho podania autológnej pupočníkovej krvi detským pacientom trpiacim detskou mozgovou obrnou (v dávke 10-50 miliónov jadrových buniek/kg)3.
Banka pupočníkovej krvi Cord Blood Center
Banka pupočníkovej krvi Cord Blood Center k 31. 12. 2021 vydala na liečbu 187 jednotiek pupočníkovej krvi.
Neurologické ochorenia pri ktorých Cord Blood Center vydal pupočníkovú krv:
Podanie u detí
- Detská mozgová obrna
- Cievna mozgová príhoda
- Apraxia
- Friedreichova ataxia
Podanie u dospelých
- Cievna mozgová príhoda
- Amyotropická laterárna skleróza
- Poranenie/poškodenie mozgu a miechy
- Multisystémová atrofia
- Skleróza multiplex
Zdroje:
1. Deus, Inês A., João F. Mano, and Catarina A. Custódio. „Perinatal tissues and cells in tissue engineering and regenerative medicine.“ ActaBiomaterialia 110 (2020): 1-14
2. Boruczkowski, Dariusz, Josep-Maria Pujal, and Izabela Zdolińska-Malinowska. „Autologous cordblood in children with cerebral palsy: a review.“ International Journal of Molecular Sciences 20.10 (2019): 2433.
3. McDonald, Courtney A., et al. „Umbilical cord blood cells for treatment of cerebral palsy; timingand treatment options.“ Pediatric Research 83.1 (2018): 333-344.
4. Clinicaltrials.gov. 2021. ClinicalTrials.gov. [online]Dostupné na: <https://clinicaltrials.gov/> [Citované 2022-01-20].
5. Paton, Madison CB, et al. „Safety of allogeneic umbilical cord blood infusions for the treatment of neurological conditions: a systematic review of clinical studies.“ Cytotherapy (2021).
6. Novak, Iona, et al. „Concise review: stem cell interventions for people with cerebral palsy: systematic review with meta-analysis.“ Stem cells translational medicine 5.8 (2016): 1014-1025.
