Významný vedecký objav z Univerzity v Granade umožní okamžité použitie umelej kože pre väčšinu pacientov s popáleninami. Je to možnosť uskladniť umelú kožu v tkanivových bankách, kde bude v prípade potreby okamžite k dispozícii.
Väčšina pacientov s popáleninami má v súčasnosti problém s tým, že musia čakať aj niekoľko týždňov, kým sa umelá koža vypestuje, pričom sa na jej tvorbu využíva ich vlastná zdravá koža.
Španielskym vedcom z Výskumnej skupiny tkaninového inžinierstva z Ústavu histológie na Univerzite v Granade sa podarilo po prvý raz vypestovať umelú kožu z kmeňových buniek získaných z pupočníka. Ich štúdia zverejnená v časopise Stem Cells Translational Medicine ukazuje schopnosť mezenchymálnych kmeňových buniek z Whartonovho gélu premeniť sa na sliznicu ústnej dutiny alebo na epitelové tkanivo, ktoré obnovuje kožu.
Už prvotné štúdie výskumného tímu, ktoré pred niekoľkými mesiacmi získali uznanie aj na Svetovom kongrese tkanivového inžinierstva (World Congress on Tissue Engineering) v Soule v Južnej Kórei, poukázali na možnosť, že kmeňové bunky z Whartonovho gélu sa môžu špecializovať na epitelové bunky. Súčasná štúdia potvrdzuje výsledky počiatočných výskumov. Tieto bunky môžu byť použité na regeneráciu kože a sliznice ústnej dutiny, ktorých liečba je, pri zraneniach týchto oblastí, stále potrebnejšia.
Okamžité použitie
Pacientov so závažnými popáleninami trápi, že pri súčasných metódach aplikácie umelej kože trvá celý proces aj niekoľko týždňov. Je to preto, že umelú kožu treba najprv vypestovať zo zdravej kože pacienta. „Vytvorenie nového typu kože pomocou kmeňových buniek, ktoré môžu byť uskladnené v tkanivovej banke, znamená ich okamžité použitie hneď ako poranenie vznikne, čo urýchli celú aplikáciu až o niekoľko týždňov,“ vysvetľuje Antonio Campos, profesor histológie na Univerzite v Granade a jeden z autorov štúdie.
Podľa štúdie sú „perinatálne kmeňové bunky, medzi ktoré patria aj ľudské kmeňové bunky z Whartonovho gélu tkaniva pupočníka, výborní kandidáti pre tkaninové inžinierstvo, vďaka ich rýchlemu rozmnožovaniu a schopnosti diferencovať sa“.
Viac informácií nájdete na sciencedaily.com
