Laboratóriá Cord Blood Center Group navštívil popredný svetový vedec v oblasti kmeňových buniek.
V marci 2014 bol na pracovnej návšteve v laboratóriách Cord Blood Center Group na Slovensku jeden z popredných svetových vedcov v oblasti kmeňových buniek Colin McGuckin. Ako prvý na svete vytvoril pečeňové, nervové a pankreatické tkanivá z kmeňových buniek nachádzajúcich sa v pupočníkovej krvi či tkanive pupočníka. Dnes pracuje napríklad na tvorbe kostí z autológnych kmeňových buniek pre deti, ktoré sa narodili s chýbajúcim podnebím alebo s jeho rázštepom. Je prezidentom Inštitútu pre výskum bunkových terapií so sídlom vo francúzskom Lyone.
Pre Cord Blood Center povedal viacero podnetných myšlienok: “Použitie kmeňových buniek sa postupne stane štandardným typom liečby viacerých ochorení. V niektorých európskych krajinách je dnes použitie kmeňových buniek už relatívne štandardnou liečbou napríklad u ľudí trpiacich degeneráciou kostí. Týmto pacientom lekári odoberú kostnú dreň, získajú z nej kmeňové bunky, vypestujú z nich kostné tkanivo a to implantujú do poškodenej kosti. Je to veľmi dôležité najmä u pacientov, ktorí majú problémy s kolenami a bedrovými kĺbmi. Taktiež už viac ako 10-tisíc ľudí v Európe podstúpilo liečbu kmeňovými bunkami získanými z kostnej drene, ktoré im následne implantovali do srdca,”
Podľa McGuckina je jedným z najväčších problémov výskumu kmeňových buniek fakt, že v niektorých krajinách sa mu nikto nevenuje. “Vo väčšine Afriky, možno s výnimkou Juhoafrickej republiky, väčšine Južnej Ameriky, veľkej časti Ázie a tiež dosť veľkej časti Európy neexistuje žiaden výskum v oblasti kmeňových buniek. V našom inštitúte si uvedomujeme, že takýto výskum je drahý, časovo náročný a vyžaduje veľa koordinácie. Žiadna európska krajina si ho nemôže dovoliť robiť samostatne. Sme presvedčení, že ho musíme vykonávať na celoeurópskej úrovni, a preto sa snažíme dať dokopy odborníkov z celej Európy, aby sme sa mohli posunúť od laboratórnych testov ku klinickým štúdiám,” vysvetlil odborník, ktorý verí, že použitie kmeňových buniek bude v budúcnosti hrať významnú rolu v liečbe mnohých ochorení.
“Keď som začínal s výskumom kmeňových buniek, dalo sa, napríklad, pomocou kmeňových buniek z pupočníkovej krvi liečiť len zopár ochorení. V súčasnosti je to už viac než 70 chorôb, pričom ďalších 15 až 20 je momentálne v štádiu klinických testov. Použitie pupočníkovej krvi spôsobilo revolúciu v liečbe viacerých vážnych, vrodených ochorení, ktoré sa vďaka kmeňovým bunkám dajú úplne vyliečiť. Pomocou kmeňových buniek sa dá liečiť aj leukémia alebo imunologické poruchy. Nemyslím si, že kmeňové bunky budú všeliekom, ale určite v budúcnosti významne pomôžu zlepšiť kvalitu života ľudí, ktorí napríklad prekonali mŕtvicu alebo mali nejaký vážny úraz,” uviedol McGuckin s tým, že liečba kmeňovými bunkami sa stáva dostupnejšou aj vďaka bankám, ktoré skladujú pupočníkovú krv. “Založiť takúto banku je veľmi drahé. No čím je počet krajín, kde vznikajú, vyšší a čím viac ľudí ich využíva, tým sa liečba stáva lacnejšou a tým pádom aj dostupnejšou,” vysvetlil.
Prezident Inštitútu pre výskum bunkových terapií sa tiež počas svojej návštevy v laboratóriách Cord Blood Center Group vyjadril k nedávnemu objavu japonských vedcov, ktorí oznámili, že kmeňové bunky dokážu vzniknúť aj stimulovaním krviniek kyselinou. McGuckin je však k tomuto tvrdeniu skeptický. “Počas mojej kariéry som už zažil množstvo ľudí, ktorí prišli s rôznymi nápadmi ako získať kmeňové bunky. Niektorí tvrdia, že kmeňové bunky sa dajú získať z akejkoľvek časti tela, iní zas vravia, že dospelá bunka sa dá geneticky premeniť na kmeňovú, no v skutočnosti jediný faktor, na ktorom záleží, je počet kmeňových buniek, ktorý dokážete získať.
Ak by technika získavania kmeňových buniek stimuláciou krviniek kyselinou bola reálna, tak by sa bunky žalúdka, okolo ktorých sa nachádza žalúdočná šťava, museli neustále meniť na kmeňové bunky. No to sa nedeje. To isté platí aj pre svalové bunky pri pohybe alebo bunky v pľúcach pri potápaní, keď je v nich kyslé prostredie. A navyše, to, čo sa dá dosiahnuť v laboratórnych testoch a čo v praxi na ľuďoch, sú dve rozdielne veci,” dodal McGuckin.
„Táto návšteva je pre nás veľmi významná. Chceme udržiavať kontakty so svetovou vedeckou špičkou, ku ktorej Colin McGuckin patrí. Je pre nás veľkou inšpiráciou,“ okomentoval pracovné stretnutie RNDr. Miroslav Kubeš, CSc., manažér pre výskum a vývoj Cord Blood Center, ktorý McGuckina so spolupracovníkmi počas dvoch dní sprevádzal.
